Mercedes-Benz S sa „učil“ jazdiť v rôznych krajinách

Komplexné učenie sa v reálnej cestnej premávke špecifickej pre konkrétnu krajinu plní hlavnú úlohu na ceste k autonómnemu jazdeniu. Dokazuje to aj projekt značky Mercedes-Benz s názvom Inteligentná jazda okolo sveta (Intelligent World Drive), ktorý sa po piatich mesiacoch začiatkom tohto roka skončil na výstave spotrebiteľskej elektroniky (CES) v Las Vegas.
Skúšobné vozidlo založené na aktuálnej triede S absolvovalo náročnú študijnú cestu na piatich kontinentoch, počas ktorej sa v rámci automatizovaných skúšobných jázd „učilo“ v reálnej premávke. Pruhy prechodu pre chodcov na čínskych diaľniciach, odbočovanie doprava z ľavého jazdného pruhu v austrálskom meste Melbourne, premávka chodcov na rôznych druhoch cestných komunikácií v Južnej Afrike alebo krátkodobý zákaz jazdy v bezprostrednej blízkosti zastavujúcich školských autobusov v USA – na každom kontinente čelila trieda S výzvam, ktoré budú ovplyvňovať spôsob jazdy budúcich autonómnych vozidiel. Automatizované a autonómne vozidlá musia poznať tieto špecifické podmienky v konkrétnych krajinách a musia im rozumieť v danom kontexte, aby dokázali prijať správne rozhodnutia o jazde.

Projekt Intelligent World Drive navyše zdôrazňuje význam medzinárodnej harmonizácie právneho rámca pre automatizované a autonómne jazdenie, ako aj infraštruktúry, najmä vodorovného značenia jazdných pruhov a dopravných značiek. „Projekt Intelligent World Drive jasne dokazuje, že pre autonómne jazdenie sú potrebné rozvojové aktivity a skúšobné jazdy na celom svete,“ povedal Ola Källenius, člen predstavenstva Daimler AG, zodpovedný za koncernový výskum a vývoj divízie Mercedes-Benz Cars. „Automatizované a autonómne vozidlá potrebujú medzinárodný učebný materiál pochádzajúci z reálnej cestnej premávky, ktorý im umožní správne pochopiť dopravné situácie a pripraviť sa na rôzne scenáre.“

Intelligent World Drive poukazuje na zložitosť celosvetových výziev
Pomocou skúšobného vozidla založeného na čiastočne automatizovanej triede S sa uskutočnili skúšobné jazdy v Nemecku, Číne, Austrálii, Južnej Afrike a USA. Rozdiely v krajinách naznačujú zložitosť celosvetových výziev v súvislosti s vývojom automatizovaných a autonómnych jazdných funkcií. Veľmi rozdielne požiadavky na snímače a algoritmy vozidla kladú najmä osobitné vlastnosti infraštruktúry, pravidlá cestnej premávky a správanie sa iných účastníkov cestnej premávky v konkrétnej krajine. Okrem toho sa jasne preukazuje, aký veľký význam môžu mať mapy s veľkým rozlíšením pre vývoj vyšších úrovní automatizácie. Preto sa koncern Daimler AG podieľa na kartografickej službe HERE a pracuje na rýchlejšej realizácii a aktualizácii veľmi presných navigačných údajov.

Celosvetové rozdiely v dopravných značkách a vodorovných dopravných značeniach
Už len pri dopravných značkách označujúcich obmedzenie rýchlosti existuje množstvo rozličných variantov. Napríklad v USA sa tieto značky svojím tvarom a rozmerom podstatne líšia od kruhových kovových značiek, ktoré sú bežné v Európe a Číne. V Austrálii sa čoraz častejšie používajú elektronické displeje s variabilnými obmedzeniami rýchlosti. Špeciálne ukazovatele pritom upozorňujú na aktuálne platné obmedzenie rýchlosti. Sú vybavené svietiacimi bielymi svetelnými diódami, červeným kruhom s LED a žltým výstražným svietidlom so svetelnými diódami. Okrem obmedzení rýchlosti dokážu zobraziť aj jednoduché symboly a písmená. V niektorých prípadoch sú tieto displeje umiestnené za sebou a v krátkom čase dokážu zmeniť zobrazované informácie. Zväčšujú sa tým aj nároky na viacúčelovú kameru (MPC) a kvalitu digitálnych máp. Náročné sú aj obmedzenia rýchlosti, ktoré platia v určitom čase alebo dokonca v konkrétnych dňoch.

Výstižným príkladom dopravných značiek a pravidiel cestnej premávky v konkrétnej krajine je značka označujúca odbočenie doprava z ľavého jazdného pruhu (Hook Turn) v centre austrálskeho mesta Melbourne. Touto značkou sa riadi odbočovanie na cestných komunikáciách, na ktorých jazdia aj električky. Ak vodič jazdiaci v miestnej ľavostrannej premávke chce odbočiť doprava cez koľajnice, musí prejsť do jazdného pruhu celkom vľavo a dať prednosť premávke v priamom jazdnom smere a električke. Až potom smie odbočiť doprava. Vodič smie prejsť križovatkou až vtedy, ak na semafore v jeho jazdnom smere svieti červená a semafor pre krížovú premávku sa prepne na zelenú. Snímače a algoritmy automatizovaného a autonómneho vozidla musia byť schopné rozpoznať značku Hook Turn, ktorá označuje odbočovanie doprava z ľavého jazdného pruhu, pochopiť kontext zložitého odbočovacieho procesu a vziať do úvahy iných účastníkov cestnej premávky.

Ani vodorovné dopravné značenia a značenia jazdného pruhu nie sú celosvetovo štandardizované. Napríklad v Číne majú pruhy priechodu pre chodcov dva významy. V meste sa nimi označuje priechod pre chodcov, na diaľnici zase signalizujú minimálny odstup medzi vozidlami jazdiacimi za sebou. Na medzištátnych cestách a diaľniciach s viacerými jazdnými pruhmi v USA sa často nachádzajú vlastné jazdné pruhy pre vozidlá, v ktorých sa spoločne vezú aspoň dve osoby. Od ostatných jazdných pruhov môžu byť oddelené dvoma žltými, neprerušovanými čiarami alebo kovovými lištami. Snímače vozidla majú za určitých okolností problém určiť takéto jazdné pruhy ako špeciálne jazdné pruhy a správne ich interpretovať. Okrem toho sa v USA používajú takzvané Botts‘ Dots. Aj tieto plastové alebo keramické body na označovanie jazdných pruhov kladú osobitné nároky na rozpoznávanie jazdných pruhov. Kalifornia ako prvý federatívny štát chce preto odstrániť tieto body a zjednotiť spôsob označovania jazdných pruhov pre budúce autonómne jazdenie.

Situáciu v niektorých krajinách ešte viac komplikujú miesta s chýbajúcimi dopravnými značkami a vodorovným dopravným značením. Bez vodorovného dopravného značenia si na niektorých veľkých križovatkách a v kruhových objazdoch s viacerými jazdnými pruhmi v čínskej metropole Šanghaj dokonca aj vodiči, pre ktorých je šoférovanie rutinou, len s problémami vyberú správny jazdný pruh, z ktorého by mali odbočiť. Chýbajúce dopravné značky prikazujúce vodičovi, aby zastavil svoje vozidlo, alebo výstražné tabule pred spomaľovačmi, ktoré slúžia na obmedzenie rýchlosti, v Južnej Afrike kladú nároky na výkonnosť snímačov, ako aj kvalitu digitálnych kartografických údajov.

Rozpoznávanie dopravných situácií špecifických pre konkrétnu krajinu a chápanie takýchto situácií v kontexte
Ďalšou zvláštnosťou americkej cestnej premávky sú školské autobusy, príp. pravidlá cestnej premávky, ktoré sú s nimi spojené. Len čo školský autobus zastaví, musí zastaviť aj premávka v jeho bezprostrednej blízkosti. Okolo autobusu nesmie prejsť žiadne vozidlo, a to ani v opačnom smere. Automatizované a autonómne vozidlá sa musia naučiť odlíšiť školské autobusy od iných vozidiel v relevantných dopravných situáciách a musia rozpoznať, či zastavujú na to, aby do nich nastúpili, prípadne z nich vystúpili deti.

Výzvou pre inteligentné systémy vozidla je aj správanie sa chodcov v Južnej Afrike, ktoré sa nedá porovnať so správaním sa v Európe, Austrálii alebo USA. V Južnej Afrike je na cestách nielen viac chodcov, ale chodci častokrát kráčajú priamo po cestnej komunikácii a niekedy dokonca nečakane prechádzajú cez vozovku. Budúce systémy musia spoľahlivo rozpoznať takýchto chodcov aj pri veľkých rýchlostiach jazdy a musia správne interpretovať ich pohyb. Predchádzanie na cestných komunikáciách s jedným jazdným pruhom je v Južnej Afrike bežné. Pomalšie vozidlo pritom jazdí po krajnici a predchádzajúce vozidlo prechádza popri ňom na prehľadných miestach aj napriek plnej čiare. Budúce vozidlá sa musia naučiť používať túto toleranciu v závislosti od situácie. Na to je potrebné, aby vozidlá dokázali určiť, či je cesta dostatočne voľná a prehľadná na predbiehanie – alebo či je predchádzanie príliš nebezpečné pre zákruty a premávku v protismere. Samozrejme, vhodné infraštrukturálne opatrenia by pomohli rýchlejšej a komplexnejšej realizácii autonómneho jazdenia.

Pokiaľ ide o nebezpečenstvo zrážky so zverou, osobitnú výzvu predstavujú napríklad kengury v Austrálii alebo antilopy skákavé v Južnej Afrike. Tvar tela zveri sa líši v závislosti od držania tela, a preto je ich jednoznačná identifikácia náročná. Podľa štatistiky istej austrálskej poisťovne spôsobia kengury v celej krajine deväť z desiatich dopravných nehôd spojených so zverou.

Celosvetové rozvojové aktivity sú kľúčom pre učiace sa systémy
Špecifické podmienky v konkrétnych krajinách, s ktorými si skúšobné vozidlo triedy S muselo poradiť na piatich kontinentoch, zdôrazňuje nevyhnutnosť celosvetových rozvojových aktivít a skúšobných jázd. Len tak možno vyvíjať učiace sa systémy a algoritmy, ktoré si dokážu spoľahlivo a bezpečne poradiť s mnohými situáciami. Okrem programovania konkrétnych rutinných činností pre jasne zadefinované prípady použitia ide najmä o vypracovanie stratégií riešenia v nečakaných situáciách. Všetky informácie a skúsenosti zozbierané v projekte Intelligent World Drive budú použité pri ďalšom vývoji pokročilejších automatizovaných systémov v snahe o dosiahnutie autonómneho jazdenia.

Vďaka celosvetovej výskumnej a vývojárskej sieti spoločnosti Daimler AG môže značka Mercedes-Benz zapojiť dopravné situácie špecifické pre konkrétne krajiny do vývoja automatizovaných jazdných funkcií, a tým aj rýchlejšie zabudovať tieto funkcie do vozidla. Výskumné a vývojárske centrá Mercedes-Benz v Severnej Amerike a Číne majú preto k dispozícii vlastné skúšobné vozidlá, ktoré zhromažďujú lokálne informácie o infraštruktúre a zvyčajných dopravných pomeroch a vykonávajú skúšobné jazdy na overovanie asistenčných systémov pre vodiča v praxi. Na iných kľúčových trhoch značka Mercedes-Benz intenzívnejšie spolupracuje s miestnymi trhovými spoločnosťami. Mercedes-Benz Austrália napríklad od jari 2017 v úzkej spolupráci s výskumným a vývojárskym centrom v Nemecku testuje automatizované jazdné funkcie v Austrálii a na Novom Zélande. Projekt Intelligent World Drive dopĺňa tieto rozsiahle overovacie projekty. Značka Mercedes-Benz pomocou mnohých skúšobných vozidiel nadnárodne zhromažďuje informácie na účely neustáleho vývoja a zlepšovania automatizovaných jazdných funkcií.

Na to, aby bolo možné testovať pokročilejšie automatizované a autonómne jazdné funkcie v reálnej cestnej premávke a následne ich použiť v sériovo vyrábaných automobiloch, je potrebná ďalšia medzinárodná harmonizácia právneho rámca. Existuje požiadavka na realizáciu opatrení, najmä v rámci medzinárodných dohôd o dopravných predpisoch, ktoré stanovujú záväzný rámec pre vnútroštátne zákony a v súčasnosti ešte stále nutne požadujú prítomnosť vodiča. Ďalšie úpravy sú dôležité aj v oblasti certifikácie vozidiel a dátovej pamäte.

CASE – na ceste k autonómnemu jazdeniu
Autonómne jazdenie patrí k štyrom strategickým oblastiam budúcnosti, ktoré pod označením CASE tvoria neoddeliteľnú súčasť podnikateľskej stratégie spoločnosti Daimler AG. CASE – tieto písmená vyjadrujú budúcnosť mobility. Predstavujú zosieťovanie (Connected), autonómne jazdenie (Autonomous), flexibilné používanie (Shared & Services) a elektrické pohony (Electric).
Cieľom je vytvoriť intuitívnu mobilitu pre zákazníkov prostredníctvom inteligentného prepojenia všetkých štyroch oblastí stratégie CASE.

https://youtu.be/1U48vVwrleE

 

-mz-