Automobilka ŠKODA oslavuje 120 rokov existencie

ŠKODA je jednou z najstarších automobiliek na svete. Tento rok oslavuje už 120-te výročie od vzniku spoločnosti Laurin&Klement – taký bol jej pôvodný názov. A na tento rok pripadá 110-te výročie začiatku výroby automobilov – prvých desať rokov sa spoločnosť venovala jednostopovým vozidlám. Dnes je zo spoločnosti ŠKODA AUTO, sídliacej v Mladej Boleslavi, jedna z najdynamickejšie rastúcich automobiliek na svete. Zamestnáva desaťtisíce pracovníkov nielen v Českej republike, významné pracovné pozície medzi nimi zastáva aj niekoľko Slovákov. A dlhodobo prvé miesto v predaji osobných automobilov na našom trhu ukazuje, že obyvatelia Slovenska majú k značke Škoda dobrý vzťah aj po rozdelení spoločného štátu s Čechmi a Moravákmi. Vedenie múzea automobilky pri príležitosti uvedených významných výročí umožnilo českým a slovenským motoristickým novinárom nielen návštevu múzea, ale aj jazdy v niektorých typoch svojich historických automobilov.

Začiatok automobilky ŠKODA sa datuje ku koncu roka 1895. Vtedy priekopníci mobility v Čechách, páni Václav Laurin a Václav Klement v Mladej Boleslavi rozbiehali výrobu bicyklov značky Slavia vo svojom novom podniku. Možno by sa tak nikdy nestalo, keby zanietenému cyklistovi Václavovi Klementovi opravili bicykel značky Germania. Poslal ho aj so sprievodným listom v češtine začiatkom júla 1894 do opravovne spoločnosti Seidl & Naumann v Ústí nad Labem. A odtiaľ mu po pár dňoch poslali neopravený bicykel s nemecky písaným sprievodným listom, v ktorom stálo, že nevybavujú zákazky, o ktoré ich žiadajú v im nezrozumiteľnej reči. Klement bol cholerik, ale aj veľmi podnikavý, odvážny človek. V tom čase už niekoľko rokov viedol v Mladej Boleslavi nielen kníhkupectvo, ale popri knihách, papieroch, hudobninách, hudobných nástrojoch a umeleckých výrobkoch predával aj bicykle a potreby pre cyklistov. Arogantný list z opravovne bicyklov nemeckého podniku (so sídlom v Drážďanoch) pôsobiacej na území Čiech pravdepodobne významne napomohol tomu, aby sa z predajcu bicyklov Klementa stal spolumajiteľ opravovne a neskôr aj výrobného závodu bicyklov.

Václav Klement bol síce nadšený cyklista a výborný obchodník, ale nie technik. Pre opravy, či dokonca výrobu bicyklov musel nájsť vhodného spoločníka. A našiel ho. Václav Laurin prišiel do Mladej Boleslavi po tom, čo sa nepohodol so svojim dovtedajším spoločníkom Josefom Krausom, s ktorým v Turnove vyrábali bicykle. Stretnutie, na ktoré ho pozval Václav Klement, zmenilo život obidvom Václavom. Prchkému, ale veľmi podnikavému Klementovi, aj pokojnému a mimoriadne skromnému Laurinovi.

Ich prvú žiadosť z 30. septembra 1895 „o povolenie stavby strojníckej dielne“ v Stakorskej ulici mladoboleslavská mestská rada zamietla, lebo tam neviedla kanalizácia. Až o dva mesiace našli vhodné priestory v Benátskej ulici, na konci mesta. Mešťania túto perifériu nenazvali inak ako „U siedmich zlodejov“, ale za prijateľných 60 zlatých štvr- ťročného nájmu sa cez to obaja spoločníci „preniesli“. S nádejou, že hanlivé označenie svojou prácou zmenia.

V prízemí prenajatého domu vybudovali dielňu, na dvore sklad. Na celkovej ploche 120 m2 začali začiatkom decembra 1895 pracovať dvaja robotníci, učeň a obaja páni fabrikanti. Od samého začiatku im šlo o výrobu nových bicyklov, aj keď zdrojom ich príjmov boli spočiatku najmä opravy a prestavby bicyklov iných značiek. Ich obrábacie stroje mali nožný pohon, ale keď začiatkom roku 1896 prijali do zamestnania ďalších šesť robotníkov, museli kúpiť dvojkoňový parný stroj na pohon vŕtačky, sústruhu a brúsky. Bola to pre nich veľká, riskantná investícia, keďže vo vtedy chudobnom regióne starší potenciálni zákazníci novej značke ich bicyklov Slavia neverili, a mladí nemali peniaze. Aj preto začali svoje bicykle predávať i na splátky. Všetok vyprodukovaný zisk investovali späť do podniku, napriek tomu niekedy miesto výplat mohli vyplácať robotníkom len zálohy…

Národne orientovaných cyklistov ku kúpe bicyklov Slavia mal pobádať aj leták s textom Václava Klementa: „HRIECH na národohospodárskych záujmoch svojho národa pácha každý, kto ešte dnes za to, čo doma dostať môže, peniaze do cudziny zanáša.“ Nevedno nakoľko to pomohlo, ale s rovnakým problémom dodnes zápasia aj naši výrobcovia, napríklad potravín…

Výrobe bicyklov sa v tom čase začalo venovať pomerne veľa podnikov. A azda všetci ich vlastníci boli podstatne bohatší ako Laurin a Klement, mali teda lepšie predpoklady na presadenie sa na trhu pri komplikovanom začiatku podnikania s pomerne novým druhom dopravných prostriedkov. Obaja sa však narodili v chudobných rodinách a vypracovali sa len vlastnou húževnatosťou a vlastnými schopnosťami. Vydržali počiatočné trápenie sa a našli riešenie aj ďalších problémov spojených s rozvojom podniku.

V priestoroch „U siedmich zlodejov“ im už bolo tesno, v apríli 1897 výrobu presťahovali do nových priestorov štvrte, ktorej sa hovorilo „U Vodkov“. Vtedy už vyrábali päť typov bicyklov a tri druhy rozvážkových trojkoliesok. Mali 21 zamestnancov a veľkú túžbu posunúť sa vo výrobe dopravných prostriedkov ďalej. Lenže na to potrebovali kapitál. A to čo na bicykloch zarábali stačilo len na „jednoduchú reprodukciu“, ako sa žitie a podnikanie „z ruky do úst“ označuje v učebniciach základov ekonómie. Požiadali o úver vo všetkých domácich bankách, ale neuspeli. Až nemecká Länderbanka uznala, že podnik dvoch tvrdohlavých Čechov má perspektívu. Požičala im s podmienkou, že do podniku dosadí svojho zmocnenca, ktorý bude dohliadať na sklad aj na predaj. Ďalšie peniaze získali aj od niekoľkých bohatších obyvateľov Mladej Boleslavi. Peniaze z pôžičky investovali do kúpy pozemku na výstavbu novej fabriky a do Klementovho cestovania. Vo februári 1898 dostali povolenie na výstavbu a už v auguste stála nová budova s výrobnou plochou 1100 m2, v ktorej boli parné stroje pre pohon obrábacích strojov, práca pre 32 robotníkov, 6 učňov a 3 úradníkov. Pre budúcnosť podniku bola cesta Václava Klementa do Paríža v jeseni roku 1898 azda dôležitejšia ako nová továreň. Klement videl na parížskych cestách okrem záplavy cyklistov aj automobily, motorové trojkoliesky a motocyklettu Werner – bicykel s pomocným spaľovacím motorom nad predným kolesom. Hneď si uvedomil, že pre tento vtedy unikátny dopravný prostriedok by azda dokázali získať odbyt, ak by zvládli jeho výrobu. A o tom vôbec nepochyboval, lebo jeho spoločník Laurin dovtedy vyriešil všetky technické problémy, ktoré prinášal vývoj a výroba nových typov bicyklov alebo pedálmi poháňaných trojkoliesok. Jednu motocyklettu Werner kúpil a doviezol do Mladej Boleslavi. Podľa prospektu mal tento motorizovaný zázrak vyvinúť rýchlosť až 50 km/h, ale ukázalo sa, že pre praktické využitie je nanič. Vietor alebo prúd vzduchu počas jazdy zhášal horák žiarového zapaľovania, takže do biela rozpálená platinová rúrka, od ktorej sa mala zažíhať zápalná zmes vo valci, veľmi často nebola dostatočne zohriata a motocykletta sa pohybovala len vďaka pedálovému pohonu jazdca. Aj umiestnenie motora nad predným kolesom bolo z viacerých dôvodov veľmi nepraktické. Laurin našiel pre motor optimálne miesto v ráme bicykla a určil smer, ktorým sa potom uberala konštrukcia motocyklov.

Po snahe nahradiť žiarové zapaľovanie elektrickým nízkonapäťovým odtrhovým od spoločnosti Bosch, ktorá nebola úspešná kvôli cene zapaľovania, vyrobili si podobné vlastné. Aj keď zvládli vývoj aj výrobu, a po predvedení prvých dvoch motocyklov v novembri 1899 novinárom zožali v českých aj nemeckých novinách veľa slávy, obchodný úspech neprichádzal. Klement sa opäť vydal na obchodnú cestu, ale neuspel ani v Prahe, ani vo Viedni, ani v nemeckých veľkých mestách. V Anglicku mu predvádzaný motocykel najprv ukradol podvodník, ktorý sa vydával za obchodníka s motorovými vozidlami, ale nalákal ho na inzerát o kúpe motocykla a zobral si ho späť. A medzitým zistil, že motocykel by mal ponúknuť najstaršiemu londýnskemu obchodu s automobilmi, spoločnosti Hawetson. Na majiteľa musel pár hodín čakať pred jeho domom a ten sa netváril nadšene, keď zistil, že Klement mu ponúka nový dopravný prostriedok. Ale Hawetson bol džentlmen a tak mu dal šancu. Zavolal jedného zo svojich úradníkov, ktorý sa venoval cyklistike a Klementovi povedal, že ak ho naučí do piatich minút ovládať motocykel, môžu sa baviť o obchodných záležitostiach. A hneď vytiahol aj hodinky a začal sledovať čas. Mladík bol bystrý a pred limitom úspešne odštartoval. Pridával, spomaľoval, a keď po jazde bezpečne zastal pred nervóznym Klementom a prekvapeným Hawetsonom, mohlo začať spomínané obchodné rokovanie. Vraj trvalo len 10 minút a Hawetson podpísal objednávku na 150 motocyklov, ktoré spoločnosť Laurin & Klement mala dodať do Anglicka pod značkou Hawetson.

Radosť z vydareného obchodu po návrate do Boleslavi vystriedali starosti. Peniaze zo spomínaných pôžičiek už boli preinvestované, ale urýchlene bolo treba kúpiť 300 pneumatík a množstvo ďalšieho materiálu na výrobu 150 motocyklov. Podnik musel zohnať ďalšie peniaze. Banky im opäť nepomohli, požičali im miestni podnikatelia. Zákazku pre anglického odberateľa napokon úspešne zvládli a to rozhodlo o smerovaní značky L & K. Úspechy ich motocyklov na výstavách aj na pretekoch pomohli rozbehnúť obchod s motocyklami aj v Čechách.

Už na prospekte motocykla Slavia z roku 1900 bol v záhlaví názov podniku uvedený ako „Laurin & Klement, továreň velocipedov, motocyklov a automobilov Slavia, Mladá Boleslav (Kráľovstvo České)“. Niekoľko vozidielok postavených z motocyklových dielcov však malo s autom spoločné len dve stopy. Na pražskom autosalóne v apríli 1905 vystavovali len pohonný agregát svojho prvého auta, ale do konca roka bola voituretta („vozík“) Laurin & Klement hotová, a to v dvoch exemplároch. Na pražskom autosalóne v roku 1906 lákala zákazníkov nielen pekným tvarom, ale aj cenou 3600 korún, čo bolo oveľa menej ako chceli za svoje automobily značky Benz, Spitz a ďalšie. Záujem o automobil z Mladej Boleslavi bol nečakane veľký. O rok po dvojmiestnej Voiturette A začali ponúkať aj typ s predĺženým rázvorom náprav a väčším motorom, ktorý mohol byť aj štvormiestny a mal typové označenie „B“. V priebehu roka 1906 dokázali vyvinúť a vyrobiť až päť rôznych typov automobilov a nové motory, vrátane štvorvalcových.

Podnik pánov Laurina a Klementa prichádzal každý rok s viacerými novinkami, istým míľnikom ranej výroby automobilov značky L&K bol typ L&K Typ S z roku 1911. Pod kapotou už mal vodou chladený dvojvalcový motor so zdvihovým objemom 1100 cm3 a s výkonom 7 k. Podnikaví majitelia spoločnosti L&K mali stále túžbu rozvíjať výrobu a zavádzať do nej nové produkty. Vyrábali okrem áut napríklad aj stabilné motory. Na rozvoj boli potrebné ďalšie peniaze. Začiatkom roka 1907 ich získali premenou podniku na akciovú spoločnosť Laurin & Klement. Vtedy už zamestnávali 600 ľudí. Požiar vo fabrike, problémy, ktoré fabrike spôsobila 1. svetová vojna a silnejúca domáca konkurencia automobilových výrobcov značiek Praga, Tatra, Walter či Disk priviedli zakladateľov mladoboleslavskej automobilky k záveru, že pre záchranu podniku musia začať vyrábať menšie autá a zlacniť výrobu. Na to však nemali peniaze. Preto využili príležitosť spojiť „ich“ spoločnosť

Roku 1925 se firma spojila s plzenským strojárskym koncernom ŠKODA. Stalo sa tak 27. júna 1925. A podľa dohody o fúzii mali byť všetky automobily vyvinuté do augusta 1925 vyrábané s továrenským znakom Laurin & Klement Škoda. S týmto označením automobilka v Mladej Boleslavi vyrábala päť typov osobných automobilov a po dva typy ľahkých aj ťažkých úžitkových automobilov. Bod dohody o dvoch logách na vyrábaných vozidlách sa koncom dvadsiatych rokov prestal plniť, logo L&K z automobilov zmizlo. Nezmizla však inovačná snaha automobilky. V medzivojnovom období získala ŠKODA povesť výrobcu reprezentatívnych limuzín. Koncom roku 1934 predstavila 5,5 metra dlhú limuzínu poháňanú 2,5-litrovým šesťvalcovým motorom s výkonom 55 koní. Mala označenie Superb – od latinského ‚superbus’, čo okrem iného znamená: vynikajúci, ohromný, pekný. Odvtedy je Superb synonymom reprezentatívnych automobilov z Mladej Boleslavi. Celkom vyrobili len 201 automobilov typu ŠKODA 640 Superb, ktoré majú dnes veľkú zberateľskú hodnotu. Dnes vyrábané automobily Superb si zachovali renomé svojich predchodcov, ale vyrábajú sa už veľkosériovo, preto sú cenovo oveľa dostupnejšie.

Z tridsiatych rokov dvadsiateho storočia pochádza aj malý typ ŠKODA Popular, ktorý mal viacero zaujímavých verzií, vrátane pretekárskych. Po druhej svetovej vojne sa v máji 1946 jeho následníkom stal typ ŠKODA 1101 Tudor. Vo verzii ŠKODA 1102 Tudor s karosériou kabriolet z roku 1950 budí nadšenie na veteránskych akciách po celej Európe. V tom sa mu vyrovná legendárny kabriolet ŠKODA Felicia z roku 1960. Športovo-elegantný dvojmiestny automobil vyrábali v rokoch 1959 až 1964, celkovo asi 15 000 vozidiel. Patrí medzi zberateľmi mimoriadne cenené historické vozidlá. Tieto automobilové skvosty už vyrábali v podniku s názvom AZNP Mladá Boleslav, teda v Automobilových závodoch, n.p., ktoré vznikli po znárodnení a vyčlenení z koncernu Škoda Plzeň v jeseni 1945.

Názov Škoda pre automobily vyrábané v Mladej Boleslavi však zostal. V deň, keď skončila druhá svetová vojna v Európe, 9. mája 1945, sa nad Mladou Boleslavou objavilo v sprievode dvoch stíhačiek deväť bombardérov, údajne bez výsostných znakov, a zničili viacero výrobných hál, 157 domov a bomby zabili 150 ľudí a ďalšie stovky zranili. Fabriku teda bolo treba opäť oživovať, ako to už miestni zažili po veľkom požiari ešte za čias pánov Laurina a Klementa začiatkom minulého storočia. Súčasťou podniku AZNP sa stali aj výrobné závody vo Vrchlabí a v Kvasinách. História automobilky od čias výroby typov Škoda 1000 MB a Favorita je už pomerne známa. Aj to, že dnes je automobilka Škoda Auto, a.s., súčasťou koncernu Volkswagen. Podľa zmluvy z 28. marca 1991 Volkswagen získal najprv 31 % jej akcií, po zaplatení ďal- ších 350 miliónov mariek v roku 1994 získal 50,5 % akcií a od roku 2000 sa stal výlučným vlastníkom mladoboleslavskej automobilky. Štedrými investíciami do výroby, ale aj do vývojového strediska zabezpečil jej rozvoj, ktorého dynamiku možno porovnať s rokmi, keď podnik viedli páni Laurin a Klement.