MOT'or Váš motoristický časopis
P
rvý solárny elektrický automobil „Bluebird“ postavil Ed Passerini z New College na Univerzite v Alabame, „už“ alebo „len“ pred 39 rokmi, v roku 1977. Prvý slávny svetový solárny elektromobil „Quiet Achiever“, sponzorovaný BP, prešiel 4057 km za 20 dní na rozhraní rokov 1982/1983 naprieč Austráliou (Perth – Sydney, inauguračný traťový rekord) a riadili ho dánsky svetobežník Hans Tholstrup a austrálsky pilot F1 Larry Perkins. Solárne tímy využívajú pre vývoj a stavbu svojich solárnych vozidiel rôzne fotovoltické (FV) technológie na báze materiálov kryštalického kremíka a gáliumarzenidu.
Najzvláštnejšou časťou solárnych aut sú karosérie, pričom každé auto je svojím spôsobom unikátne, pretože tu s výnimkou obmedzenia rozmerov nie sú prísne stanovené žiadne štandardy a tvarovo dobré autíčko (s malým aerodynamickým odporom) môže ušetriť solárny výkon. Primárnou záležitosťou je bezpečnosť a preto musí karoséria spľňať prísne pevnostné a bezpečnostné požiadavky. Podľa jedného z priekopníkov pretekov solárnych automobilov Austrálčana Johna Hoernera, tu platia len tri primárne pravidlá: bezpečnosť, bezpečnosť a bezpečnosť.
Postupne sa vo svete udomácnili najvýznamnejšie preteky solárnych automobilov, pričom v minulom roku sa uskutočnili dve veľké podujatia:
* trinásty ročník svetového pohára World Solar Challenge – WSC 2015 v Austrálii
* dvadsiatyštvrtý ročník solárneho okruhu Suzuka Dream Cup 2015 v Japonsku
13. ročník Svetového pohára solárnych automobilov
World Solar Challenge – WSC 2015
Prvé významné preteky solárnych áut – svetový pohár solárnych automobilov World Solar Challenge (WSC) – sa konali v roku 1987 v Austrálii– ich ostatný, trinásty ročník sa konal v dňoch 18.-25. októbra 2015 ( http://www.worldsolarchallenge.org ).
Stručná história WSC:
Prvé otvorené svetové cestné preteky solárnych automobilov sa konali v novembri 1987, keď sa 23 solárnych vozidiel zo 7 krajín vydalo na transkontinentálne podujatie WSC – World Solar Challenge – zo severu na juh Austrálie. Prvým víťazom sa stal automobil General Motors “Sunraycer”, keď zaznamenal inauguračnú strednú rýchlosť podujatia 67 km/h. Vývoj Sunraycera stál GM 8 milión dolárov. WSC v Austrálii medzi Darwinom a Adelaide je odvtedy oficiálnym otvoreným svetovým šampionátom pre elektrické automobily poháňané slnečnou energiou. Ujalo sa motto WSC „Brain Sport for the 21st Century“ („Intelektný šport 21. storočia“).
Ďalšie ročníky WSC boli:
WSC 1990 : 36 vozidiel, 9 krajín, víťaz Spirit of Biel (Švajčiarsko), priemer 62,5 km/h
WSC 1993 : 52 vozidiel, 15 krajín, víťaz Honda Dream (Japonsko), priemer 85 km/h,
rekord 803 km počas jedného dňa
WSC 1996 : 46 vozidiel , víťaz Honda Dream (Japonsko), priemer 89,8 km/h
WSC 1999 : 43 vozidiel, 14 krajín, víťaz Aurora 101 (Austrália), priemer 73 km/h
WSC 2001 : 33 vozidiel, 11 krajín, víťaz Nuna (Holandsko), priemer 91,8 km/h,
rekord 805 km počas jedného dňa
WSC 2003 : 22 vozidiel, 12 krajín, víťaz Nuna 2 (Holandsko), priemer 97,02 km/h,
rekord 830 km počas jedného dňa
WSC 2005 : 21 vozidiel, 9 krajín, víťaz Nuna 3 (Holandsko), priemer 102,75 km/h
rekord 860 km počas jedného dňa
WSC 2007 : 38 vozidiel, 15 krajín, víťaz Nuna 4 (Holandsko), priemer 90,87 km/h
WSC 2009 : 38 vozidiel, 17 krajín, víťaz Tokai Challenger (Japonsko), priemer 100,54 km/h
WSC 2011 : 37 vozidiel, 20 krajín, víťaz Tokai Challenger 2 (Japonsko), priemer 91,54 km/h
WSC 2013 : 40 vozidiel, 23 krajín, víťaz Nuna 7 (Holandsko), priemer 90,71 km/h
WSC 2015 : 43 vozidiel, 23 krajín, víťaz Nuna 8 (Holandsko), priemer 91,75 km/h
Podľa technických predpisov ISF (International Solarcar Federation) a WSC 2015 súťažia automobily s plochou solárneho FV panelu (kolektora) do 6 m2. Roz
mery vozidla majú stanovené limity: 4,5 m (dĺžka) a 1,8 m (šírka) pre hlavnú súťažnú triedu „Challenger Class“ (vozidlá so 4 kolesami) a 5×1,8 m pre vozidlá vyvinuté pred rokom 2013, pre „Adventure Class“ (vozidlá s tromi kolesami – z predošlých ročníkov WSC). V oboch triedach Challenger Class i Adventure Class sa vezie len jedna osoba – vodič solárneho vozidla (pilot). Novinkou od WSC 2013 je súťažná trieda „Cruiser Class“, určená primárne pre praktické vozidlá vyvinuté pre posádku, teda pre dve a viac osôb (pilot a spolucestujúci).
Ak sa použijú komerčne dostupné akumulátory, ich povolená hmotnosť je:
Olovené Pb: 125 kg, Ni/Fe: 100 kg, , Ni/Zn: 75 kg , NiMH: 70 kg, Ag/Zn: 40 kg, LiFePO4: 40 kg, Li-polymérové: 22 kg , Li-iónové: 21 kg,
Oficiálna hmotnosť oblečeného vodiča je 80 kg (pri menšej hodnote sa pridáva balast).
Počet registrovaných vodičov tímu je min.: 2, max.: 4
Organizátor WSC 2015: South Australian Motorsport Board / World Solar Challenge.
Trasa a výsledky WSC 2015
Preteky WSC majú presne stanovenú tradičnú trasu (na verejných komunikáciách a autostráde medzi mestami Darwin a Adelaide, 3020 km). Celú trasu pretekov bolo treba prejsť pôvodne za 10 súťažných dní (1987-2001), neskôr za 9 dní (2003-2005) či 8 dní (2007) a teraz (od roku 2009) za 7 dní. Medzi štartom a cieľom je 7 oficiálnych povinných kontrolných bodov i ďalšie nezverejnené kontrolné body (doba kontroly 30 min sa nezapočítava). Kontrolné miesta, napr. Katherine (318 km), Dunmara (633 km), Tennant Creek (988 km), Barrow Creek (1211 km), Alice Springs (1492 km), Kulgera (1766 km), Coober Pedy (2180 km), Glendambo (2432 km) a Port Augusta (2719 km), teda môžu, ale nemusia byť dopredu oznámené. Každé solárne vozidlo je sprevádzané dvoma eskortnými klasickými autami tímu (jedno vpredu, druhé vzadu). Oficiálny začiatok dennej jazdy je o 8.00 h a koniec o 17.00 h, pričom každé solárne auto kontroluje osobitný traťový komisár („observer“). Počas jazdy sedí na prednom sedadle druhého vozidla, inak kempuje a stravuje sa s tímom. Práve na kontrolných miestach dochádza k striedaniu (rotácii) „observerov“.
Hlavné výsledky Bridgestone WSC 2015
Challenger Class (4-kolesové vozidlá, účasť 29 kvalifikovaných solárnych tímov)
- Nuon Solar Car Team (Holandsko) s autom Nuna 8, 3020 km, 37 h 56 min., stredná rýchlosť 91,75 km/h
- Solar Team Twente (Holandsko) s autom Red One, 3020 km, 38 h 4 min., priemer 91,63 km/h
- Tokai University (Japonsko) s autom Tokai Challenger, 3020 km, 38 h 50 min., priemer 89,41 km/h
- University of Michigan Solar Car Team (USA) s autom Aurum, 3020 km, 38 h 54 min, priemer 89,28 km/h
- Punch Powertrain Solar Car Team (Belgicko) s autom Punch One, 3020 km, 39 hod 19 min, priemer 88,10 km/h
- Stanford Solar Car Project (USA) s autom Arctan, 3020 km, 41 h 23 min, priemer 83,14 km/h
- Kecskemét College Faculty of GAMF Hungary (Maďarsko) s autom Megalux, 3020 km,43 h 4 min, priemer 79,70 km/h
- Clean EnergyTeam Arrow (Austrália) s autom Arrow 1-GT, 3020 km , 45 h 22 min, priemer 76,71 km/h
- EAFIT-EPM Solar Car Team (Kolumbia) s automPrimavera, 3020 km, 46 h 19 min, priemer 73,29 km/h
- Western Sydney University Solar Car Project (Austrália) s autom Unlimited, 3020 km, 46 h 51 min, priemer 72,21 km/h
Celkom 20 solárnych tímov hlavnej kategórie „Challenger Class“ prešlo úspešne celú trasu 3020 km z Darwinu do Adelaide.
V triede novej generácie WSC – Michelin Cruiser Class WSC 2015 (4-kolesové vozidlá) –pri účasti 11 automobilov zvíťazil Solar Team Eindhoven (Holandsko), s automobilom Stella 2, celá trasa 3020 km za 39 h a 39 min. a finálnym hodnotením – skóre 97,27 %.
V triede starších solárnych vozidiel WSC – GoPro Adventure Class WSC 2015 (3-kolesové vozidlá), pri účasti 3 automobilov, bol najlepší solárny tím TAFE SA (Austrália) s autom TAFE SA Spirit..
Dream Cup Solar Car Race Suzuka 2015 FIA Alternative Energies Cup
( F 1 solárnych automobilov )
Solar Car Race Suzuka sa koná každoročne (v prvý augustový týždeň) od roku 1992, na známom motoristickom okruhu F 1 v japonskej Suzuke. Presný názov okruhu je Suzuka International Racing Course (skrátene Suzuka Circuit , http://www.suzukacircuit.jp) a nachádza sa v prefektúre Mie (s dĺžkou okruhu 5,807 km). Sú to jediné pravidelné preteky / okruh solárnych automobilov vo svete, autorizované FIA (Federation Internationale de l’ Automobile), označované ako FIA Alternative Energies Cup so stručným názvom „Solar Car Race Suzuka“.
Prvý deň býva kvalifikácia, a po nej – súťažný deň – 5-hodinová jazda (päťhodinovka jazdy na solárny pohon) v hlavnej kategórii. Poradie – pozície na štartovnom poli – sa prideľujú na základe výsledkov skúšobných (kvalifikačných) jázd samostatných vozidiel na okruhu (tzv. „Free Practice“). Pamätá sa aj na technicky menej zdatné tímy a menej výkonné vozidlá, ktoré majú po kvalifikácii možnosť súťažiť pre potešenie v štvorhodinovke v tzv. „Enjoy“ kategórii.
Všeobecne, v hlavnej kategórii (v päťhodinovke) bývajú vozidlá s výkonom slnečného fotovoltického (FV) panelu nad 480 W a s vývojovými aj klasickými olovenými akumulátormi. V štvorhodinovke triedy pre potešenie (triedy útechy) štartujú slabšie vozidlá s výkonom solárneho generátora do 480 W a len s olovenými akumulátormi.
Tzv. minimálna hmotnosť vodiča pre toto podujatie FIA je stanovená na 70 kg a teda piloti s hmotnosťou menej ako 70 kg potrebujú pridať do vozidla balast, ktorý potom zostáva aj pri striedaní ťažším pilotom tímu (ako 70 kg).
Ostatný, už 24. ročník „Solar Car Race Suzuka 2015“, sa poriadal v dňoch 31. júla – 1. augusta. Po kvalifikácii sa na štartovú čiaru priamych pretekov (1.8.2015 v čase od 12:00 do 17:00 h) zoradilo v slnečnom počasí a na suchom povrchu okruhu celkom 22 vozidiel hlavnej kategórie Olympia/Dream/Challenge (pre päťhodinovku..
Oficiálne výsledky/ celkové poradie:
- Osaka Sangyo University (OSU) s autom OSU model S (piloti: A. Miura, J. Miura, T. Sudo), 66 okruhov, najazdených 383 km
- Team Red Zone s autom Freedom Red Zone (piloti: K. Nomura, T. Mise), 63 okruhov, najazdených 366 km
- Ashiya University s autom Sky Ace Quad, (piloti: K. Yasuda, K. Maeda, R. Nakashima), 63 okruhov, najazdených 366 km.
- Shizuoka Solar Car Club s autom Falcon (piloti: S: Bikkannavar, K. Oshima), 60 okruhov, najazdených 348 km
- Team Horizon s autom Horizon Z, (piloti: H. Tanabe, K. Wakitda), 59 okruhov, najazdených 343 km
- Team Maxspeed s autom Fiat Out, (piloti: Furukawa, Y. Shono), 59 okruhov, najazdených 343 km.
Celkové prvenstvo pre tím Osaka Sangyo University (OSU) s autom OSU zaslúžene obhájili súrodenci Ai a Jun Miura. Pritom 26-ročná Ai Miura zaznamenala už štvrté veľké tímové víťazstvo v rade zo sebou (Suzuka 2012, 2013, 2014 a 2015).
Rekordné kolo pretekov drží legendárny 8-násobný víťaz Solar Car Race Suzuka pilot Keisuke Nomura z Ashiya University (Suzuka 2010, 3 min 59,19 s pri priemere 87,40 km/h). Pravda, pri samotnej kvalifikácii („Free Practice“), pri samostatných jazdách na voľnom okruhu solárnej F1 sa dosahujú aj väčšie rýchlosti. V tomto smere je doteraz najrýchlejšia pilotka Ai Miura z tímu OSU, v rekorde voľného kola 3 min 32,1 s so strednou rýchlosťou 98,56 km/h (na Suzuka 2013).
Poznámka na porovnanie:
Rekord kola Formuly 1 Suzuka Circuit: 1 min 31,540 s drží Kimi Räikkonen, McLaren-Mercedes, 2005 (čo odpovedá strednej rýchlosti okruhu 228,37 km/h).
Špičkové svetové solárne tímy
Impozantný prienik do špičkového svetového solárneho motorizmu zaznamenal nováčik WSC 2001 – holandský Nuon Solar Team TU Delft s autom Nuna (s postupnými inováciami – modelmi Nuna 2, Nuna 3, Nuna 4 , Nuna 5, Nuna 6, Nuna 7 a Nuna 8). Ku štyrom titulom svetového šampióna za sebou na WSC 2001, WSC 2003, WSC 2005 a WSC 2007 pridal dve druhé miesta na WSC 2009 a WSC 2011 aj jubilejné piate prvenstvo na WSC 2013, a teraz už šieste víťazstvo na WSC 2015. Je najúspešnejším tímom v histórii svetového pohára solárnych automobilov (1987-2015).. Pozoruhodná je účinná spolupráca „tímu veteránov“ ( z WSC 2001 až WSC 2013) a súčasného (WSC 2015), keď „starší“ tím asistuje – vždy účinne pomáha ako „podporný“ tím
Tokai University Solar Car Team vedie Prof Hideki Kimura. Zúčastnil sa už siedmich pretekov WSC (1993, 1996, 2001, 2009, 2011, 2013 a 2015). Po dvoch víťazných ročníkoch, WSC 2009 a WSC 2011, zaknihoval aj druhé miesto na WSC 2013 a teraz tretie miesto na WSC 2015. Tím zaznamenal v rokoch 2008-2012 pozoruhodnú sériu troch prvenstiev na najdlhších cestných pretekoch South African Solar Challenge SASC 2008, SASC 2010 a SASC 2012, resp. teda výnimočnú sériu piatich víťaztiev za sebou (SASC 2008, WSC 2009, SASC 2010, WSC 2011 a SASC 2012.
Druhý úspešný holandský tím – Solar Team Twente sa zúčastnil ostatných šiestich ročníkov WSC, keď zaznamenal 9. miesto na WSC 2005, 5. miesto na WSC 2007, 8. miesto na WSC 2009, 5. miesto na WSC 2011, cenné tretie miesto na WSC 2013 a teraz cenné druhé miesto na WSC 2015.
University of Michigan Solar Car Team je najúspešnejším americkým solárnym tímom v histórii: víťazom ôsmich ročníkov v rámci American Solar Challenge (Sunrayce 1990, Sunrayce 1993, ASC 2001, NASC 2005, NASC 2008, ASC 2010, ASC 2012, ASC 2014) a má aj päť tretích miest z World Solar Challenge (WSC 1990, WSC 2001, WSC 2005, WSC 2009 a WSC 2011).
Celkovo najúspešnejším svetovým solárnym automobilovým tímom na okruhu je Osaka Sangyo University s projektom OSU s deviatimi víťazstvami (Dream Cup 1998, 1999, 2001, 2009, 2010, 2012, 2013, 2014 a 2015) pred Ashiya University s projektom Sky Ace Tiga, ktorý zvíťazil celkom 8-krát (Dream Cup 2000, 2002, 2003, 2005, 2006, 2007, 2008 a 2011) a historickým slávnym profesionálnym tímom Honda R&D s dvoma prvenstvami (Dream Cup 1992 a 1994).
Autor článku absolvoval ako člen štábu a oficiálny observer päť cestných pretekov svetového pohára solárnych automobilov: WSC 2003, WSC 2005, WSC 2007, WSC 2009 a WSC 2011.V rokoch 1999-2015 najazdil v 10 pretekoch na cestách v Austrálii, USA, Južnej Afrike a Európe celkovo 29 910 km v konvoji solárnych automobilov („za solárnymi vozidlami“) a aktuálne je v tejto oblasti najvytrvalejším európskym solárnym dobrovoľníkom.
