Rýchle správy
Home » História » Automobilka PRAGA

Automobilka PRAGA

Praga patrí k najstarším automobilovým značkám na svete. V marci tohto roku uplynulo 110 rokov od jej založenia. Závod vznikol v roku 1907 ako Pražská automobilová továreň  za spoluúčasti podnikov Strojárne Františka Ringhoffera a Prvej československej továrne na stroje.  Ešte v tom istom roku nakúpili vo Francúzsku automobilové dielce spoločností Renault a Charron-Giradot-Voight a doma skompletované autá ponúkali prvým odvážlivcom v Prahe a okolí. O rok neskôr vyrobili niekoľko kusov vozidiel v licencií talianskej spoločnosti Isotta Fraschini.
Až v decembri roku 1909 sa po prvýkrát objavilo vozidlo s menom Praga. Tu začína slávna história značky. Vo svojich začiatkoch  vyrábala vozidlá s dvojvalcovým motorom doslova na kolene. Každé bolo iné.  Za celé jej produktívne obdobie  bolo skonštruovaných deväť typov osobných a nákladných automobilov, ktoré sa vyrábali v malých sériách. V roku 1911 uviedla automobilka na trh nový typ auta Mignon a o rok neskôr vystavovala už svoje osobné a nákladné vozidlá na autosalóne vo Viedni. Novo skonštruovaný typ vozidla Grand, ktorý sa objavil v roku 1912 s objemom motora 3824 cm³ a výkonom 45 k,  bodoval hneď od svojho začiatku. Jeho prvé tri exempláre sa v rovnakom roku zúčastnili náročnej Alpskej súťaže na trati Viedeň – Terst – Ľubľana – Viedeň a všetky získali striebornú plaketu.
Prišlo obdobie, keď automobil prestával byť výsadou bohatých jednotlivcov a začínal byť praktickým a pohodlným dopravným prostriedkom, ktorý  bol cenovo čoraz dostupnejší.  Uvedenie typu Alfa bolo vlastne prvým pokusom o ľudové vozidlo. Na vtedajšie pomery bola Alfa lacná a stala sa jedným z „trvalých“ typov Pragovky. Neustálym technickým zdokonaľovaním sa vyrábala až do roku 1942.

Prvá svetová vojna čiastočne narušila výrobný program automobilky. Hľadala preto odbyt v armáde. A tak zástupca spoločnosti, Ing. František Kec, odcestoval do Viedne ponúknuť ministerstvu vojny ich automobily. Prvé stretnutie na ministerstve nebolo povzbudzujúce. Prišiel neskoro a v úrade boli už len nižší dôstojníci. Tí mu ale poradili, aké úpravy by mali vozidlá mať, aby jeho ponuku ministerstvo prijalo. Na druhý deň Ing. Kec vysvetľoval vyšším dôstojníkom prečo by mala armáda uprednostniť pragovky pred konskými poťahmi. Nie sú síce najrýchlešie, ale sú schopné zdolávať náročné stúpania, zatiaľ čo kone sa uštvú. Bol to argument, ktorý zodpovedných ľudí presvedčil a ponuku na dodávku vozidiel prijali.

Zlatý vek automobilky
Po skončení vojny  továreň okamžite obnovila civilnú výrobu. Otvorila  predajné miesta a zriadila fabrické zastúpenia. Začiatkom júna 1920 absolovovalo vozidlo Praga Grand skúšobno-propagačnú jazdu z Prahy do Tatranskej Lomnice. Prešlo bez poruchy cestu tam i späť.  Automobilka odhadla predajný potenciál novovzniknutého štátu Československo a otvorila svoje generálne zastúpenie a predajňu v Bratislave na Kristínovej ulici č. 1. Vozidlá Praga boli čoraz obľúbenejšie a ich narastajúci počet si vynútil budovanie servisnej siete po celom Československu. V roku 1930 bolo na Slovensku 11 značkových servisov Praga, vrátane opravovaní na Mlynských Nivách v Bratislave.
K najobľúbenejším typom osobných automobilov tej doby v Českoslovenasku patrila Praga Piccolo. Začali ju vyrábať v roku 1924 a v malých sériách ju vyrábali až do roku 1936.

V Európe sa pomaly začala presadzovať jazda vpravo. Praga sa pružne prispôsobila tomuto trendu a začala vo vozidlách montovať ľavostranné riadenie ešte skôr ako bola v Československu oficiálne zavedená pravostranná jazda.

V čase pred druhou svetovou vojnou nastalo určité oživenie a nárast výroby automobilov, ktorú  predtým brzdila  hospodárska kríza. Veľký obchodný úspech mal nový typ Praga Baby. Prvky modernej konštrukcie dostali i typy Super Piccolo a Golden. Rekord bol v roku 1939, keď pribudlo na československých cestách takmer 5000 automobilov.

Posledným typom osobného auta výrobcu Praga bol typ Lady uvedený na trh v roku 1936. S trojročnou vojnovou prestávkou sa vyrábal do roku 1947.

Opäť vo vojne
Politická situácia v Európe v roku 1934  predznamenávala, že sa začína intenzívne zbrojiť. Vedenie štátu  Československo na túto situáciu reagovalo vyhlásením modernizácie armády.

Automobilka Praga počas celej doby svojej existencie sledovala potreby Československej armády a preto už v roku 1935 pripravovala výrobu vozidla Super Alfa, ktoré predviedla vojenskej správe v máji 1935. Osobné, terénne trojnápravové šesťsedadlové vozidlo, ktoré dostalo medzitým označenie Praga AV (Alfa vojenská) spĺňalo potreby armády, preto bola  Praga vybraná za prvého dodávateľa vozidla tohto typu. Vozidlo, ktoré sa vyrábalo do roku 1939, jazdilo nielen v službách Československej  armády, polície a žandárstva, ale boli dodané spolu s tankami Praga armádam Bulharska, Iraku, Juhoslávie, Rumunska, Poľska, Peru, Švédska, Švajčiarska a Turecka.

Rozdelením Československa roku 1939 stála  pred  Pragou problém ako udržať obchodné styky  so Slovenskom. Riešením bola spoločnosť Orava. Išlo o slovenskú účasti
nnú spoločnosť na výrobu a predaj strojov, elektrického zariadenia a automobilov.  Hoci na reklamných materiáloch spoločnosti Orava sú zobrazené osobné automobily Praga, v rokoch 1939 až 1942 sa v Bratislave montovali len úžitkové vozidlá Praga RN a RND. Podľa výročných správ Oravy sa spoločnosti v rokoch 1941 až 1944 darilo. Okrem vyplácaných divident, časť zisku reinvestovala do zväčšovania podniku a rozširovania výrobného programu. Po skončení vojny sa v roku 1945 dostala Orava pod národnú správu a pod týmto názvom existovala do roku 1949.

Koniec výroby osobných áut

S blížiacim sa koncom vojny tajne pripravovali konštruktéri v Prahe  budúcu mierovú výrobu. Išlo konkrétne o nákladný automobil Praga RN a osobné vozidlá Lady. Bombardovanie Prahy v marci 1945 zničilo 90 % továrne a veľkú časť strojového zariadenia. Skončením vojny a zrekonštruovaním budov automobilky sa začala rozbiehať výroba osvedčených typov nákladných automobilov Praga RN, RND, RNG, AN  a neskôr i nákladných automobilov A 150. Do 7. marca 1946 bola automobilka Praga súčasťou  ČKD. Od roku 1948 továreň dostala názov Letecké závody, národny podnik. Politickými zmenami a prechodom na centrálne plánované hospodárstvo v Československu bolo rozhodnuté, že Praga nebude vyrábať osobné automobily, ale zameria sa na úžitkové vozidlá. Bola premenovaná na Auto Praga, národný podnik a vo výrobe ostali len nákladné automobily a autobusy.
V roku 1952 sa začalo pracovať na novom type terénneho vozidla Praga V3S. Tieto mimoriadne úspešné vozidlá  sa vyrábali v prvom rade ako valníky. Avšak na ich podvozku vznikli mnohé úžitkové a špeciálne nadstavby. Praga V3S bol mimoriadne úspešný exportný typ, ktorý sa vyvážal do mnohých krajín sveta. Pre potreby cestnej  dopravy bol v roku 1957 vyvinutý typ Praga S5T.

Zlúčením národného podniku Praga so Závodmi Juraja Dimitrova v Letňanoch v roku 1961 prešla výroba vozidiel Praga S5T do Letňan. V závode sa vyrábali ešte vozidlá V3S, a to až do roku 1964. V tomto roku došlo opäť k rozdeleniu  týchto dvoch závodov. Továreň bola premenovaná na Praga, Automobilové závody Klementa Gottwalda. Výrobným programom boli automatické prevodovky  pre mestské autobusy,  meniče a mechanické prevodovky pre stavebné stroje.

Ešte jedno vozidlo v súvislosti s Pragovkou si zaslúži našu pozornosť.  Ide o Vládny osobný špeciál. I keď má označenie Škoda VOS, v Mladej Boleslavi vyrábali len podvozok. Motor dodala automobilka Praga a interiér navrhla Tatra. Karoséria je z veľkej časti dielom vysokomýtskej karosárne Sodomka, kde sa tieto automobily kompletovali. V rokoch 1949 až 1953 sa vyrobilo niečo viac ako 100 kusov pancierovaných limuzín určených pre najvyšších štátnych  predstaviteľov a významných funkcionárov komunistických strán socialistických štátov. Jediný kus s karosériou kabriolet vznikol v roku 1957 prestavbou limuzíny v bratislavskom opravárskom podniku Regena-Orava a zviditeľnil sa pri návšteve prvého tajomník ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu  Nikitu Sergejeviča Chruščova v Bratislave.

Labutia pieseň znela v Bratislave

Začiatkom 80. rokov Praga V3S začala byť technicky zastaraná. A tak sa začalo uvažovať o jej nástupcovi. Jednou z požiadaviek na vývoj automobilu bolo využiť čo najviac komponentov Pragy V3S. Prvé návrhy s označením STNA (stredný terénny nákladný automobil) vznikli ešte v pražskej Avii, avšak finálnym riešením úlohy boli poverené Bratislavské automobilové závody. V roku 1983 boli predložené plány vozidla STA (stredný terénny automobil) v armádnej a civilnej verzii. Pohonnou jednotku bol upravený traktorový motor Zetor. Vozidlo malo stály pohon oboch zadných náprav s možnosťou pripojenia pohonu prednej nápravy. Uvažovalo sa o koncepcii 6×6, ale i 4×4.  Karosériu tvorila dvojdverová kabína posádky a valníkova plošina, alebo skriňová nadstavba. Prvé dva prototypy STA 6×6 boli hotové koncom roku 1984 a dostali obchodný názov Devín. Medzitým modernizovanú verziu Pragy V3S označenú MII, vo výkresovej dokumentácii prevzali z pražskej Avie  Bratislavské automobilové závody. Plánovalo sa s niekoľko kusovou výrobou ročne, pokiaľ nebude pripravený jej nástupca. Politické zmeny koncom roka 1989 a rozdelenie Československa v januári 1993 znamenali definitívny koniec projektu.

Nový  začiatok

Začiatkom nového tisícročia sa značka Praga postupne vracia na svetovú scénu. Cez motocykle a výrobu motokár sa Praga po 68 rokoch dostala až k výrobe pretekárskych špeciálov a prvého osobného automobilu tejto značky s označením Praga R1R. Dnes sa táto česko-slovenská značka vo veľkej miere angažuje v motoršporte. Prvý superšport Praga R1 vznikol v tíme Race4Slovakia a je voľným pokračovaním typu Praga R4S, ktorý vznikol evolúciou Attacku R4. Pod týmto označením sa skrýva pretekársky variant K-1 Attack, športového auta z Bratislavy.

Praga R1R je prvým osobným automobilom značky Praga od roku 1947 a plánuje sa s jeho limitovanou, 68-kusovou sériou. Jeden z nich bolo možné vidieť na nedávnej oslave 110. výročia Praga v pražských Vysočanoch.

Zdieľajte naShare on FacebookTweet about this on Twitter