VIANOCE 2015: AUTOMOBILY I LIETADLO…
Kto by nepoznal najkrajšiu vianočnú sériu automobilov (i lietadiel) „en miniature“ na svete značky HERPA? Najmä ak sme jej v ostatných rokoch vždy v decembri venovali toto miesto… I dnes na vianočnú nôtu pokračujeme!
Už tretí rok za sebou je tu aj s osobným automobilom – tentoraz je to VW Touareg, uložený v PC. Čiže v elegantnej vitrínke, ktorá model v M 1:87/veľkosť H0 chráni pred prachom i odtlačkami prstov. Nie je PC ako PC… Šťastné Vianoce aj vám! Dizajn Vianoc a la HERPA 2015 je teda opäť moderný – v plnej kráse ho vidno na ťahači M-B Actros Gigaspace s návesom SCHMITZ – takisto uloženým v PC. Čo sa ale na tohoročnom predvianočnom trhu už neobjavilo, bol tradičný adventný kalendár HERPA – s 24 okienkami, za ktorými sa skrývalo nejaké modelové prekvapenie – obyčajne na kolesách. Vraj pre stále klesajúci záujem… Aktuálny dizajn je aj na trupe a smerovke modelu vianočného lietadla, trojprúdovej klasike Lockheed L-1011 TriStar. Aby sme pripomenuli, o akú krásu v miniatúre išlo a ide, pridali sme aj zopár obrázkov starších modelov… V zasneženej dioráme aj s lokomotívou – i s ťahačom s návesom. Veď aj „vláčiky“ s vianočným dizajnom tu už občas boli… A pretože Vianoce by mali byť veselé – čo vám hovorí slovo „moriskovia“? Ak zatiaľ nič, vedzte, že na mysli máme tých drevených, z ponuky svetoznámej viedenskej spoločnosti PETER STAFFLER –GRÖDNER(ský) HOLZSCHNITZER/drevorezbár (s centrálou v Viedni).
Jej pracovníci ich ale umelecky vyrezávajú v Južnom Tirolsku! V svetoznámom alpskom údolí Val Gardena/ Grödental – teda v Taliansku. Keďže Tirolsko sa v minulosti rozprestieralo na riadnom kuse Európy – a vládol mu raz gróf, inokedy pápež, či cisár… A keďže svet nikdy pokoja nemal, je Južné Tirolsko dnes v Taliansku, kým Severné v Rakúsku… Veď aj kedysi obrovská Vatikánska republika sa scvrkla už len na Vatikánsky štátik v Ríme – aj s vlastnou železnicou. Kým posledný cisár-pán u nás skončil aj so svojou tisícročnou érou Svätej rímskej ríše po prehratej I. svetovej vojne na smetisku dejín. Ešteže od 17. storočia aj k nám z Grödentalu prichádzajú všetci svätí! Z dreva. Lebo jeho obyvatelia sa aj v zime, v snehom zaviatom údolí, živili a dodnes živia vlastnou poctivou prácou! V lete drevorubačstvom, pastierstvom a roľníctvom, v zime zas vyrezávali z lipového či sosnového dreva v rôznych veľkostiach tých svätých – na predaj. Aj ich sami pomaľovávali – svetovo bezkonkurenčne. Ako inak by ich mohli aj sčasti pokrývať čistým plátkovým zlatom – už 300 rokov? Čo robia dodnes. Hoci na takej Matke Tereze by ste ligotavé zlato hľadali zbytočne – mala ho totiž v srdci i duši.
Nech jej Najvyšší dopraje večné miesto po svojej pravici! O tom s tým zlatom sa možno presvedčiť na známych Viedenských vianočných trhoch – aj v Stefansdom-e/Dóme svätého Štefana vo Viedni. I v rade ďalších, hlavne katolíckych kostolov tam – i vo zvyšku sveta. No aj vo vitrínach zberateľov… O.K. – ale prečo namiesto tej ľudsky ušľachtilej duše z albánskej rodiny v Macedónsku predstavujeme – čarodejníka? No, k tým pestrým autíčkam pasuje akosi lepšie – akcentujúc veselosť Vianoc i človeka. Hoci tá sa, žiaľ, viac a viac z jeho života dnes vytráca… Aj preto, lebo už v roku 1480 – to ešte náš svet nepoznal Indiána, no silu zlata a drahých kameňov áno, nehovoriac o „prostom ľude“ , ktorý síce ani zlato, ani tie kamene nikdy nemal, no veľmi dobre vedel, že po jedle s korením z Indie sa pije oveľa lepšie i viac – istý Erasmus Grasser, umelecký drevorezbár z Mníchova, dostal od tamojšej mestskej rady objednávku! Z čoho od závisti ozelenel celý tamojší cech drevorezbárov, ktorí ho predtým do svojich radov prijať nechceli. Erasmus mal z dreva vyrezať – tancujúcich moriskov! Tými si radní chceli vylepšiť svoj imidž i radnicu. Jasné – aby aspoň čosi z ich popularity prešlo konečne aj na nich… Grasser tú bandu žartujúcich šašov umelecky vyrezal – ten mal hlavu pod pazuchou, iný i nohy skrížené do X… atď, atď. – čo prostý ľud u nich miloval. Veď pri pohľade na ich smiešnosť na vlastnú biedu aspoň na chvíľu zabúdal – vidiac v nich šašov z radnice, no tu bez pretvárky.
Tak idú, napokon, veci vždy dohromady! Hoci sa stále znova opakujú… I preto moriskovia-tanečníci smeli tancovať len v prestávkach mestských tanečných slávností tých čias. Ozaj, vedeli ste, že slovo „prostý“ sa dostalo do našich slovníkov až na prelome 19. a 20. storočia? Predtým si totiž „horných desaťtisíc“ aj v spomínanej slovnej väzbe vystačilo len so slovom „sprostý“… Ešte dodám, že Erasmus Grasser napokon zomrel ako najbohatší Mníchovčan!
A aj, že „moriskami“ nazývali posmešne obyvatelia Aragonského kráľovstva (1035 – 1516/1707) Maurov, ktorí potom, čo sami kus tohto územia pre seba dobyli, ho aj nádherne zveľadili – prinajmenšom architektonicky a vodohospodársky… Ibaže po skončení katolíckej reconquisty/znovudobytia – dodnes sa toto slovo vyslovuje „rekonkista“- a po ich násilnom pokrstení (z presvedčených vyznávačov Koránu sa stali okamžite vyznávači pápeža aj s jeho kresťanstvom) – ich zvyšky v roku 1609 bez majetku z krajiny definitívne vyhnali. Kam vlastne, nevie dnes už nik, no isté je, že poniektorí sa radšej prezliekli za šašov – aby si aspoň za pár drobných mohli „z tých hore“ aj naďalej verejne robiť psinu – a pritom neumrieť od hladu v base! Čo pripomína aj náš iba 13-centimetrový Čarodej podľa originálnej Grasserovej série moriskov, dnes uložených v Mestskom múzeu v Mníchove. Lebo na tamojšej radnici sú, pre istotu, už len ich kópie…
Okrem Čarodejníka napríklad aj Prešibanca, Flautistu, Roľníka, Španiela, Araba, Murína… a ďalších. Naše nebeské kvarteto i s dvoma modernými anjelmi v živom dialógu sú vlastne ich rodní príbuzní – z Talianska. O čomže sa asi tak rozprávajú? To prezrádza kurzíva nad našim posledným obrázkom… A propos, Harlekýn – komická postava pôvodne zo starej talianskej komédie, ktorá dala neskôr meno aj skutočným osobným automobilom, ba i lietadlu – a prepožičala ho aj ich modelom v mierkach M 1:87 a M 1:200 (HERPA), a v M 1:18 (MINICHAMPS).
A tak už len uistím najmä mladších spomedzi nás, že kým autá či lietadlo (ale aj najväčší brazílsky chrobák Harlekýn) nielenže našincovi dokážu riadne potriasť peňaženkou, ale v slove Harlekýny majú na konci správne slovensky tvrdý y (ypsilon) , kým živí ľudia v zhode s platnými pravidlami smú byť u nás na Slovensku oficiálne v množnom čísle vždy len s mäkkým i. C´est la vie… A nezabúdajme ani, že aj modelárska kvalita je skrátka kvalita – za lacný groš ju nezískaš! Zato s lacnými gypsovými šašami sa u nás dá stretnúť dnes už na každom kroku – hlavne pri masových akciách: pred voľbami, i na kadejakých púťach. Šťastné a veselé Vianoce 2015! – a konečne hádam aj aspoň trocha zdravší rok 2016!? Nám všetkým..!
TAK TI POVIEM JELAHIÁŠ…
…tí ľudia síce milujú rozprávky už ako deti, no potom už vôbec nerozmýšľajú – aj z nás, anjelov, si robia psinu! Na hodine náboženstva v druhej ľudovej ich síce učili, že my, anjeli, sme v skutočnosti neviditeľní – no ľac ho, ako si nás len všelijako predstavujú… -Mier s tebou, Akaiáš! Po prvé, náš Najvyšší stvoril človeka až na šiesty deň – čo stojí aj v Písme svätom hneď na začiatku – po hovädách a zemeplazoch, so všetkým, čo k tomu ešte patrí… Po druhé, už musel byť poriadne unavený, čo potvrdil zas tým, že ho, vlastne ich oboch, nechal z raja vzápätí našim kolegom vyhnať – čoby nepodarky… -Ó ty milý čas, Jelahiáš… ale uvedomuješ si vôbec, akí sú tí ľudia, ktorých my musíme aj pred nimi samotnými chrániť 24 hodín denne, nevďační? Pozri len: nebeskú hudbu by chceli mať stále a zadarmo, no krídla z husích bŕk im už nestačia! Ba celému nebeskému kvartetu už priviazali na krk aj zlatý povraz! Len aby ho, hneď po skončení anjelskej muziky, zavesili na nejakú haluz…