Rada advokáta november 2015

Vážení čitatelia, novembrová téma bude venovaná povinnému zmluvnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O tom, že nezaplatenie poistného môže mať pre držiteľa vozidla vážne následky, svedčí aj nasledovný prípad:

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v júni 2015 na základe dovolania Slovenskej kancelárie poisťovateľov zaoberal následkami nesplnenia povinnosti držiteľa motorového vozidla riadne a včas zaplatiť poistné za poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla. Rozhodoval totiž o oprávnenosti nárokov Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorá z garančného fondu uhradila škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez povinného zmluvného poistenia. Vyplatenú sumu vo výške približne 5600.- eur následne požadovala od držiteľa vozidla a od vodiča vozidla v čase dopravnej nehody.

V prejednávanej veci držiteľ vozidla ako žalovaný 1/ a jedna z poisťovní uzatvorili koncom roka 2001 zmluvu o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, so začiatkom poistenia od 1. januára 2002 na dobu neurčitú, s dohodnutými ročnými platbami poistného. Postupovali podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom.

Podľa zákona je poistným obdobím spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a poistného určujú všeobecné poistné podmienky. Poistné žalovaného 1/ za obdobie od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003 bolo splatné 1. januára 2003, ale žalovaný 1/ ho v lehote splatnosti neuhradil. Tvrdil síce opak, ale nevedel súdu predložiť doklad o tom, že by na rok 2003 mal poistné uhradené.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu 3 mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty, preto poistenie zodpovednosti zaniklo k 31. januáru 2003 pre nezaplatenie poistného.

Žalovaný 1/ požičal svoje auto žalovanému 2/ a ten ako vodič motorového vozidla spôsobil v októbri 2004 dopravnú nehodu s následkom škody na inom motorovom vozidle. V čase vzniku poistnej udalosti, teda k októbru 2004 predmetné motorové vozidlo nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. Slovenská kancelária poisťovateľov spôsobenú majetkovú škodu poškodenému uhradila z dôvodu, že Rada advokáta II Právna rubr ika II za ňu zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, teda žalovaný 1/.

Podstata súdneho sporu spočívala v tom, že žalovaný 1/ tvrdil, že jeho poistný vzťah z povinného zmluvného poistenia nezanikol, len nevie preukázať zaplatenie zmluvného poistenia za rok 2003. Uvádzal, že trvanie poistného vzťahu vyvodzoval z toho, že poisťovňa sa k nemu správala tak, ako keby poistný vzťah nezanikol. Poslala mu poštovú poukážku s číslom jeho poistnej zmluvy a sumou, ktorú zaplatil ako poistné na rok 2004. Taktiež poukazoval na to, že poisťovňa mu na rok 2004 zaslala tzv. zelenú kartu a koncom roka 2003 opravila evidenčné číslo motorového vozidla dovtedy nesprávne uvádzané v poistnej zmluve, pričom mu neoznámila, že poistenie zaniklo. Na druhej strane poisťovňa tvrdila, že listom z októbra 2003 oznámila žalovanému 1/ zánik poistenia k 1. februáru 2003 pre nezaplatenie zákonného poistenia pre rok 2003, avšak nevedela preukázať doručenie tohto listu. Slovenská kancelária poisťovateľov uviedla, že pokiaľ žalovaný 1/ nevie preukázať zaplatenie poistného za rok 2003 v čase zániku poistenia, ktoré nastalo 31. januára 2003, je nevyhnutné konštatovať, že poistenie zaniklo 31. januára 2003. Úhrada žalovaného 1/ z januára 2004 je po započítaní dlžného poistného za čas od 1. januára 2003 do 31. januára 2003 bezdôvodným obohatením na strane poisťovne. Preplatok na poistnom bol žalovanému 1/ vrátený, ten si však vrátené peniaze nevyzdvihol. Medzinárodná poisťovacia karta platná od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 a doklad o zaplatení poistného na rok 2004 nie je bez potvrdenia o zaplatení poistného na rok 2003 dôkazom o tom, že poistná zmluva uzavretá v decembri 2001 bola v čase poistnej udalosti v roku 2004 platná a že poistenie v tom čase trvalo. Poistenie vzniknuté na základe poistnej zmluvy z decembra 2001 zaniklo zo zákona pre nezaplatenie poistného 31. januára 2003.

Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zákon č. 381/2001 Z.z. presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob i okamih zániku právneho vzťahu. V tejto súvislosti nie je prípustný iný výklad zániku poistného vzťahu.

Podľa Najvyššieho súdu SR je potrebné uviesť, že z ustanovenia žiadneho právneho predpisu poisťovni nevyplýva povinnosť upozorniť držiteľa vozidla na to, že poistný vzťah zanikol. Existenciu trvania poistného vzťahu v prejednávanej veci nemožno vyvodzovať ani z následného správania sa poisťovne, pretože táto skutočnosť (zánik poistenia) výslovne vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.

Dôkazná povinnosť týkajúca sa zaplatenia resp. nezaplatenia poistného žalovaným 1/ na rok 2003 zaťažuje držiteľa vozidla a nie poisťovňu, pretože pokiaľ držiteľ vozidla nepreukáže poštovým ústrižkom, výpisom z účtu a podobne zaplatenie poistného, je potrebné konštatovať, že poistné zaplatené nebolo. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho- -ktorého účastníka majú súdy rešpektovať pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti – nie je možné preukázať, že niečo sa nestalo. V prejednávanej veci to potom znamená, že poisťovňa nemala povinnosť preukázať neexistenciu skutočnosti, z ktorej odvodzovala tvrdenie, že držiteľ vozidla nezaplatil poistné za rok 2003, ale naopak, preukázanie zaplatenia poistného za toto obdobie bolo výlučne povinnosťou držiteľa vozidla ako žalovaného 1/.

Pokiaľ ide o regresné právo voči žalovanému 2/ ako vodičovi vozidla v čase poistnej udalosti, v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. bola zriadená Slovenská kancelária poisťovateľov ako právnická osoba, ktorá okrem iného poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ).

V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má Slovenská kancelária poisťovateľov tzv. regresné alebo postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. Kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, teda proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).